Budova veliteľstva vojenského zboru je najlepším príkladom uplatnenia secesnej architektúry vychádzajúcej z viedenskej školy Otta Wagnera v Bratislave. Tento prístup charakterizuje racionálne, prevádzke podriadené riešenie pôdorysu aj konštrukcie a architektonická forma, pri ktorej sa neorenesančná schéma spája
s plošným geometrickým alebo florálnym ornamentom. Takéto diela sa vyznačujú výraznými vertikálnymi ukončeniami, vyloženými strešnými rímsami alebo vežami s helmicovými strechami. 

Budovu veliteľstva navrhol viedenský armádny architekt major Josef Rittner. Sídlilo v nej veliteľstvo 5. cisárskeho a kráľovského armádneho zboru. Tomu účelu slúžila budova až do roku 1918. Po vzniku Československa bolo v jej priestoroch umiestnené ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr krajinský úrad pre Slovensko. Od roku 1958 je  budova sídlom Filozofickej fakulty UK.

Budova má kompaktný objem, ktorý zaberá takmer celý mestský blok medzi Fajnorovym nábrežím, Gondovou a Vajanského nábrežím. Je dôležitou súčasťou bratislavskej mestskej veduty aj významným bodom na vnútornom mestskom okruhu, ktorý sa formoval v čase jej výstavby. Dispozícia je usporiadaná okolo troch vnútorných nádvorí vo forme dvojtraktu s chodbou orientovanou smerom do dvora. V severnej časti objektu je do nádvoria votknutá slávnostná posádková sieň, tzv. kasíno so sériou lóží. Do kasína sa vstupovalo z Vajanského nábrežia cez jednoduchý portál s pôvabnou secesnou markízou. Od vstupu vedie do siene reprezentačné schodisko. Hlavné priečelie budovy bolo orientované k rieke. Vstup zo strany rieky a vstup z dnešnej Gondovej ulice zvýrazňovala dvojica vežovitých nadstavieb ukončených wagnerovskými helmicovými strechami so štvoricou búst Pallas Atény na každej rímse. Rovnaké busty dopĺňali atiku budovy na viacerých miestach. Fasády zdobia štylizované lizény a vavrínové vence s girlandami. Podobné motívy v pozlátenom prevedení použil architekt aj v interiéri kasína. Bohato dekorovaná sála je jedným z najlepšie zachovaných príkladov secesného priestoru na Slovensku. Dnes nesie názov Moyzesova sieň a slúži aj ako koncertná sála.

HM