Secesia v Bratislave

Bratislavská secesia je príkladom plodnej koexistencie rozličných vplyvov a autorských koncepcií. Na začiatku 20. storočia sa tu uplatnil maďarský národný sloh, viedenská škola Otta Wagnera, ale aj anglické hnutie Arts and Crafts.

Prelom 19. a 20. storočia predstavoval pre Bratislavu obdobie významnej dynamizácie diskusie o plánovaní a výstavbe mesta. Práve v poslednom desaťročí 19. a prvých dvoch desaťročiach 20. storočia vznikol rámec, na základe ktorého sa Bratislava budovala celé nasledujúce storočie. Tento rámec predstavovali prvé plány regulácie a rozšírenia mesta, ktoré slúžili ako základ pre formovanie vnútorného mestského okruhu, mestských bulvárov a nových obytných štvrtí, ale aj rozvoja mestskej hromadnej dopravy a priemyslu. V rovnakom čase podobu mesta ovplyvňovala aj zmena v nazeraní na architektúru. Nové trendy, ktoré predstavovala architektúra secesie sa prejavili najmä v tých častiach mesta, ktoré determinovali nové regulačné úpravy. V Bratislave preto môžeme sledovať zvýšenú koncentráciu tejto novej architektúry práve na obvode vnútorného mestského okruhu, v oblasti Dunajskej štvrte, ale aj na svahoch Malých Karpát, ktoré v tom čase začali zastavovať.

Výrazný vplyv na podobu mesta mali aj investície uhorskej vlády do výstavby škôl. V prvých rokoch 20. storočia postavili v Bratislave takmer desiatku nových vzdelávacích inštitúcií. Spomedzi nich vyniká jedinečný areál Kráľovského hlavného gymnázia a kostola sv. Alžbety, ktorý v Dunajskej štvrti postavili podľa návrhu vrcholného predstaviteľa maďarskej secesie a národného slohu Ödöna Lechnera.

V Bratislave v tom čase pôsobili aj ďalší významní uhorskí architekti ako Gyula Pártos či Zsigmond Herczegh. Pod silným vplyvom Budapešti tu v podobnom duchu viaceré diela realizovali aj menej známi architekti a stavitelia ako Jenő (Eugene) Schiller alebo Gyula (Július) Schmidt.

Odozvou Wagnerovho ponímania secesie je budova bývalého Korpskommanda, ktorú navrhol viedenský architekt Josef Rittner. Dielo Otta Wagnera inšpirovalo aj Alberta Kálmána Körössyho a Gézu Kissa pri návrhu Eskontnej banky na Hlavnom námestí.

Úplne iný trend priniesol z Viedne do Bratislavy architekt Ludwig Baumann. Na objednávku Antona Durvaya navrhol v Dunajskej štvrti sériu bytových domov s predzáhradkami.  Spôsob zástavby, ponáška na vernakulárnu architektúru aj pomenovanie tohto stavebného typu “cottage“ reagovalo na anglické záhradné mestá a umenie arts and crafts.

Výkladnú skriňu rozličných trendov secesnej architektúry predstavujú ulice Štefánikova, Palisády či Štúrova, ale i Šafárikovo a Jakubovo námestie, ktoré sa na začiatku 20. storočia formovali ako dôležité mestské priestory. Tomu zodpovedali aj bohato dekorované priečelia domov. Tie dodnes dokumentujú vkus a estetické preferencie niekdajších objednávateľov a výtvarné názory ich architektov. Prezrádzajú pritom aj čo to o vzťahu elity vtedajšieho Prešporku k architektúre.

Cieľom tejto digitálnej platformy je upozorniť na bohatosť a rozmanitosť architektonického dedičstva začiatku 20. storočia, keď sa rodila moderná identita Bratislavy.

HM

Menu
error: Content is protected !!