Modrý kostolík

Pôvodne kaplnka gymnázia
Adresa: Bratislava, Bezručova 4
Architekt: Ödön Lechner
1903 – 1904 projekt, 1907 – 1908 realizácia

Kostol sv. Alžbety a susedné gymnázium sú zavŕšením rozsiahleho opusu vynikajúceho uhorského architekta Ödöna Lechnera (1845 – 1914) a súčasne najvýznamnejším dielom maďarskej secesie na území Bratislavy.

Architektúru Uhorska ovplyvnili na prelome 19. a 20. storočia tendencie súvisiace s pripomienkou tisícročia Uhorského kráľovstva a predstavou jednotného uhorského národa. V rámci týchto tendencií zohrali kľúčovú úlohu snahy o identifikáciu pôvodných zdrojov uhorskej, respektíve maďarskej národnej kultúry. Za také zdroje boli považované orientálne, respektíve indické motívy, ktoré sa spájali s pôvodnou vlasťou kočovných Húnov. Svoju úlohu tu ale zohrali aj motívy tradičnej ľudovej tvorby v regióne Sedmohradska. Táto národná mytológia sa v architektúre premietla najmä do špecifického organického ornamentu ale aj do organizácie priestorov. Architekt Ödön Lechner vo svojom diele kombinoval tieto vplyvy s dobovými prejavmi art nouveau. Výsledkom bola jedinečná architektúra s racionálnym priestorovým základom, sýtou farebnosťou a špecifickým plastickým ornamentom, kde sa spájali florálne motívy s románskymi prvkami.

Kostol sv. Alžbety slúžil pôvodne ako kaplnka priľahlého gymnázia. Základom jeho priestorovej koncepcie je pozdĺžna loď zavŕšená hlbokou absidou. Na oboch bočných stranách sa loď rozširuje do plytkých oblých ník, z ktorých jedna slúži ako vedľajší vstup do kostola. Hlavný vstup do kostola je súčasťou asymetrického priečelia s vysokou oválnou vežou. Farebnosť aj ornamentálna dekorácia kostola do určitej miery reagovala na susednú stavbu gymnázia. Lechner tu však použil oveľa bohatší ornament odkazujúci na jeden z príbehov zo života Sv. Alžbety Uhorskej, ktorý je spojený s ružami. Práve kvety ruže sa objavujú v rozličnej miere štylizácie na fasáde aj na vnútornom zariadení kostola. Špecifický ráz však stavbe dodávalo najmä použitie modrých glazovaných keramických obkladačiek a glazovanej keramickej strešnej krytiny rovnakej farby. Práve tento materiál podmienil aj neskoršiu premaľbu fasády v odtieňoch modrej a bol základom aj pre pomenovanie Modrý kostol.

Ödön Lechner zomrel pol roka po vysvätení kostola. S jeho pohrebom je spojená historka, že na znak úcty v tom čase prestali na päť minút pracovať stavební robotníci v celej Budapešti.

HM

Zdroj ilustrácií: Archív hlavného mesta Bratislavy, Múzeum mesta Bratislavy

Literatúra:

Haľko, Jozef: Modrý kostol. Dejiny Kostola sv. Alžbety v Bratislave, LÚČ, 2006.
Gerle, János: Lecher Ödön. Holnap kiadó, 2003.
Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra 20. storočia na Slovensku. Slovart 2002.

Menu